bandol

su fakt strasne nedvoveryhodne.. ludia nepisu koli lenivosti, a nie koli casu, pristupu, tem bla bla bla.. aj ja som si nahovarala, ze nemam cas. ale ja ho mam. lebo cas ked sa chce, tak sa vzdy najde. tu ide skor o premahanie sa a o chceni..

Toto si vystihol jednoznačne. O žiadnu lenivosť neide. Začal si "viac žiť". Ja som urobila to isté a v pravý čas. Nechcime byť otrokmi niečoho čo aj tak iní neocenia (čo samozrejme nie je našim cieľom). Bola som na blogu dva mesiace. Dva nádherné mesiace plné nápadov a tvorivosti. Bola som tam preto, lebo som chcela. Posledné dni ma presvedčili o tom, že niektorí ľudia na tomto blogu si zamieňajú slobodu tvorby za súdnu sieň. Nepíš tak, nepíš onak, nepíš o tom, nepíš radšej vôbec... Ak len kúsok vytŕčaš, vzbudzuješ pozornosť a nebodaj si aj lepší, tak vypadni! To je, žiaľ, heslo niektorých ľudí na tomto blogu. To už nie je nič pre mňa. Nie som na špagátku, nie som tu na objednávku... Nemám chuť bojovať s veternými mlynmi. Navyše som prestávala žiť, bola som nalepená iba na monitor a sústavne na blogu. Už sa z toho stávala závislosť.

Zo srdca Ti ďakujem za Tvoj príspevok. Písal si ho úprimne a to sa cení najviac. A že prečo zo srdca? Lebo si mi umožnil toto napísať. Veľa šťastia! M.

certica - zrejme si nepochopila, ako som to myslel. Ja by som pisat CHCEL, ale nedari sa mi pisat kvoli tym dovodom. Ja som nezovseobecnoval, je to moj osobny pripad.

martha - je to len o osobnych prioritach. 2 mesiace bol Tvojou prioritou blog, teraz je to nieco ine. Clovek je slobodny, vyberie si sam. Nikto nikoho nenuti pisat. Nesuhlasim, co pises o tomto blogu. Ja nic take nevidim, na rozdiel od inych stranok. Tento priestor je prijemny, priatelsky a volakedy byval az takmer s rodinnou atmosferou :-))

ja som zistila, že písanie blogov v autobude je veľmi efektívne. Píšem tak možno i každý druhý. Ale máš pravdu, nie vždy to s písaním ide. Jednoducho nastávajú obdobia, kedy sa slová akosi nevedia zoradiť do tých spávnych viet. Tak držím palce, aby keď prídu tie dlhé večery prišla aj inšpirácia a ľahkosť písania :-)

ja som to myslela tak, ze aj ja som mala podobny problem.. teda mozno ho este mam. Cely den som nieco robila, a neostal cas na blog. strasne som chcela pisat. presne ako ty. sla som po ulici domov a hned ma napadol prvy odstavec v blogu. ale ked som prisla domov, tak som si jednoducho nesadla a nenapisala som to. nemala som cas. vlastne, to som si len nahovarala. popravde som bola leniva. ale vies, co som s tym spravila? ked som bola mala a pisala som basnicky, moja mama mi povedala, ze ked ma hocico napadne, mam to napisat na papier. mam si zalozit zositok, kde si to budem vsetko pisat. a ja som sa jej opytala- a ked ma nieco napadne o polnoci? aj tak si to mam zapisat? zasmiala sa a povedala ze hej.. idem po ulici domov, nieco ma napadne, vytiahnem si mobilny telefon, a zapisem si to. nie je podstatne, ze to nie je na blogu. ak sa mi raz bude chciet, tak to tam jednoducho prepisem. a je jedno, ze kedy. hlavne, ze to je niekde zaznacene :)

Je to skutočne individuálne a závisí to aj od nálady. Tak trochu si ma vtiahol späť. Dík.

uprimne

preco píšem na blog nad tým už som dumala , ale prečo nepíšem , tak nad tým fakt nie ;)

www.natalie666.blog.cz - mohol by si sa mi kuknut tam a popridavat nejake komentare:) ak sa ti to lubi, alebo co sa ti nelubi