bandol

V clanku sa autori opat venovali teme expertov, nie novinarov, v mediach. Zaujala ma v nom okrem ineho aj akasi anketa  o tom, ci je v mediach privela pravicovych expertov a symptomaticke vyjadrenia "laviciara" Chmelara a "praviciara" Jurzycu. (Tie uvodzovky nemaju znamenat nic zle, len si myslim, ze ludia sa nedaju zaskatulkovat, aj ked niektori to radi so sebou robia). Preco symptomaticke? Chmelar, ktory je pasovany za laviciara, sa vyjadruje, ze "lavicovi" experti nedostavaju priestor, media hovoria jednym tonom a pod. A dalej - nepriamo (a nielen na tomto priestore) pochybuje o odbornych kvalitach novinarov a expertov. Hmm... napadlo mi ... takze on je odbornik? Vyzna sa? Pretoze ked si on dovoli posudzovat, ci je nejaky novinar odbornik alebo nie, on sam musi byt odbornik a vyznat sa vo veci. Je taky rozhladeny a scitany a informovany, ze vie posudit, ci novinar pise dobe, objektivne, nezaujato. Nech sa to tyka cohokolvek, od politiky cez kulturu az po ekonomiku. Na zaklade jeho kratkej reakcie by som povedal, ze "laviciari" sa (nielen laskou k statu-etatizmu) vyznacuju aj rovnakym rozmyslanim - jednoducho diktovat. Nadiktovat, ze ku kazdej teme sa musi vyjadrit aj "lavicovy" expert. Co na tom, ze medzi "laviciarmi" tych expertov je pomenej (ak vobec), nech ale je pluralita. (Hmm ... ved mame "lavicovu" vladu, ministri-experti sa vyjadruju kazdu chvilu ...)
Na rozdiel od Chmelara je vyjadrenie Jurzycu pokojnejsie a k veci. On sam sa neciti "praviciarom". Hovori iba proste, jednoznacne veci zrozumitelnym jazykom. Bez emocii a s argumentami. Tie Chmelarovi chybaju (na rozdiel od tych emocii).
Asi som "praviciar".