Viem, ze o zivote toho vela neviem. Netusil som vsak, ze viem az tak malo.
Mlady muz, z malo znamych pricin pride prezit posledne chvile svojho zivota na "ostrov". "Ostrovy" prenajima mlada, ako inak pekna a mlkva Ona. Mlady muz toho tiez vela nenarozprava. Prezil traumu, ktora ho umlcala a dohnala na pokraj samovrazdy. Nasiel v sebe pud sebazachovy a neodstrelil sa. Objavil v sebe aj dalsi pud, inak by sa nevrhol na spravkynu ostrovcekov. Tej sa to nepacilo. Je hrda, mlkva a bude to tu podla nej. Tajomnej, ktora riadi inych vo svojom svete aj spod vody. Je to jej uzemnie. Mladika jej prislo luto (alebo sa bala dalsich pokusov?), tak mu objednala kurvu. Ta malicka, kontrastne ukecana, nedotkliva, si vsak dovoli nieco nehorazne. Pride za mlkvym mladikom sama od seba, dokonca sa mozno donho zamiluje. Nechce od neho peniaze. Ale Ona si to takto nepredstavuje! Mladik patri jej, Ona bude urcovat, co moze a co nie! Spod hladiny svojho kralovstva sa postara, ze zalubena kurvicka uz nebude otravovat, ani s jej cmudiacou motorkou. Zitie na "ostrove" sa pre mladika stava dusnym, neznesitelnym. Nedokaze sa odhodlat k cinu, kvoli ktoremu prisiel. Nedokaze Ju prinutit k nicomu. Zacina byt zufaly. Sposobi si strasnu bolest. Nie samovrazdu, nieco horsie. Ona ho najde, zachrani a uvedomi si, co sposobila. Nenapravi to standartnym sposobom. Ona si, na znak lutosti a lasky, ktoru nevie prejavit, sposobi podobnu, no este horsiu bolest. On ju, samozrejme, tiez zachrani.
O zivote, jeho bolestiach a trapeniach viem malo. Film Ostrov mi nieco poodhalil.
Je to pribeh o laske, nenaplnenej, bolestnej, sebaznicujucej. Kim Ki-duk natocil pribeh na jazere, na ktorom na pontonoch plavaju male pribytky, ktore si prenajimaju rybari, samovrahovia, milenci, aby neboli ruseni. Z "ostrova" sa na breh da dostat len lodkou, ktorou vladne majitelka. A tak ovplyvnuje a riadi par dni zo zivota klientov, ktore travia na "ostrove". A nielen z lodky, ale aj spod hladiny.
Kim natocil tri podobne filmy. Odohravaju sa na vodnych hladinach, odkial na pevny zem, na pevnu podu pod nohami je nutne nieco spravit. Ci uz nechat sa vyucit starym majstrom vo filme Jar, leto, jesen, zima ... a jar, alebo sa vymanit spod vole stareho muza v Luku. Tieto filmy maju mnoho spolocneho. Spolocna je voda, ako symbol odlucenosti, ne-kontaktu s realitou tam na pevnej zemi (a ked sa s nou hrdina dostane do kontaktu, skonci tragicky), mlcanie ako zaklad komunikacie. Maju ale vela odlisneho. Kim sa od drastickeho Ostrova, cez fyzicky narocnu, ale nie sebaznicujucu prosbu o odpustenie vo filme Jar ... dostava ku kludnemu Luku, kde je najvacsou hrozou vestenie sipmi vystrelenymi z luku popri hojdajucej sa dievcine, ci sipy zapichnute v bezpecnej vzidalenosti od napadnikov devy.
Netusim, ci podobne "ostrovy", obydlia v strede jazera ci lode volne sa pohojdavajuce na mori je bezny sposob zivota ci travenia volneho casu korejcami. Ako prostredie pre filmovy pribeh su ale uzasne. Nadherna krajina, dokonale zachytena, mysticka, zahmlena, presvietena slnkom, uprsana, chladna od napadnuteho snehu ci preziarena horucim slnkom.
Filmy Kim Ki-Duka mi ukazuju, ze zivot je aj iny. Ale nadani tvorcovia to dokazuju vzdy. Preto nikdy netreba zabudat, ze nase trapenia by nemohli byt vacsie. Rovnako vsak aj radosti.
Tema: Ostrov.
14.03.2007 23:29:05
Komentáre
zaujímavý film... :)