Film zacina dlhym zaberom na jednu parizsku ulicu, konkretne dom. Vzapati zistime, ze je to video, ktore si preharava manzelsky par byvajuci v tom dome. Toto sa opakuje niekolko krat, niekto znaly veci a okolnosti im posunie video a par to zacina znervoznovat. Niet divu. Kazety su zabalene do detskej kresby, na ktorych strieka krv. Ci z ust chlapca, alebo z odtatej hlavy kohuta. Manzel, uspesny televizny moderator, sa snazi veci zlahcovat, potom riesit razne, potom hystericky, neuvazene. Manzelka, postupom casu zistuje, ze muz jej nieco zatajuje, napriek tomu, ze on pride na to, kto by to mohol byt. On sa vyhovara, klame, ona na to pride, ich dialogy su nervozne, plne podozrenia. Vidno, ze ich vztah prekonava/prekonal krizu a spolu ich snad drzi len 12 syn, ktory ich aj tak dost ignoruje. Dej postupuje podla videi, zrazu sa objavi rodny dom manzela - Georgesa. Spomina si na davnu historiu, ked na ich statku v jeho veku 6-tich rokov zil, ako syn alzirskych pristahovalcov, aj Majid. Georges vyhlada svoju matku (zostarnutu, ale nestarnutc Annie Girardot), "jemne" sa pyta na tu dobu, nic ale nezisti. Nedokaze jej povedat pravdu o videach, iba sa jej dookola pyta, ako sa ma, vyzera tak choro a nespokojne. Dalsie video ho k Majidovi privedie a ten sa dusuje, ze on to nema na svedomi. Medzitym Georges svojej zene klame, zatajuje pravdu, az nakoniec vo vypatej situacii je donuteny povedat, co sa stalo. Majidovych rodicov zavrazdili na protialzirskej demonstracii a Geaorgesovi rodicia chceli Majida adoptovat. Georges bol ale proti, z detskej (podotykam, ze mal 6 rokov) ziarlivosti, nenavisti, zavisti na Majida donasal klamstva a Majid nakoniec skoncil v sirotcinci. Dolezita scena, kde Georges klamstvom donuti Majida odtat hlavu kohutovi, ktory Majida ostrieka krvou, sa opakuje v kresbach, do ktorych su zabalene kazety. Po stretnuti dospeleho Georgesa a Majida bolo zjavne, kto ako zije a kto komu zazlieva, co sa stalo v mladosti. Majid sa svojej nenavisti nikdy nezbavil, pricom Geaorges na svoju zradu lahko zabudol. Kto by nie? Ved mali iba 6 rokov...
Haneke pouziva vo filme svoje klasicke postupy. Dlhe zabery, dokonale ramovanie, pomale tempo. Postupne dodavanie informacii (napr. manzelku Anne - Juliette Binoche) ukaze v tvari az po snad 15 minutach. Interier intelektualskeho domu plneho knih sa odkryva pocas celeho filmu, aby sme zistili, ze neziju len knihami, ktorych maju stovky a ktore ich zivia. Syn Pierrot je radsej z domu prec ako doma. Jeho sa terorizovanie videom nedotklo, dotklo sa ho vsak prilisne priatelstvo matky s rodinnym kamaratom Pierrom. Az tak, ze usiel na den z domu. To, samozrejme, vyvolalo v Georgesovi presvedcenie, ze je za tym Majid a vtrhne do jeho bytu s policajtami. Tam najde iba Majidovho syna, o ktorom nevedel. Pierrot sa vratil domov na druhy den rano od kamarata. Georges nadobuda presvedcenie, ze za vsetkymi videami je Majid (aj ked ho ten presviedca, ze s nimi nema nic spolocne), ale ked dostane kazetu, na ktorej je nahraty on s Majidom v jeho byte, tak to zarucene musi byt jeho syn.
Reziser nam relaitvne pomalym posunom deja kuskuje dalsie videa a vyvoj udalosti. Tie vyvrcholia v najkrutejsej scene, ked po Majidovom telefonate pride Geaorges k nemu domov a Majid po suchom podakovani, ze prisiel a opatovnom ubezpeceni, ze on s videami nema nic spolocne a ze len chcel, aby to Geaorges videl, si podrezal krcnu tepnu. Georges mal tak pred sebou vsetko to dlhorocne trapenie, ponizenie, chudobu Majida a jeho rodiny. V jedinom zabere, bez pohnutia kamery, bez hudby, s koncentrovanym zufalstvom oboch, bezvychodiskovym vysledkom. Georges bol tak uznany za vinneho.
Kto tie videa tocil? Aj Majidov syn, ktory prisiel za Georgesom do prace nieco dolezite mu povedat, ale Georges ho nepustil k slovu, sa zaprisahal, ze on to nebol. Nedozvedeli sme sa to.
Haneke uzasne vykreslil stupnujuce sa napatie v rodine. Stupnujucu nervozitu Georgesa, ale aj jeho slabosti. Jednoduchou kratkou scenou unaveneho Georgesa v kuchyni, kde sa rozplakal, vykreslil cele jeho trapenie, za ktore si moze sam, ale nevie sa ho zbavit. A preto mu zostava iba hrat svoju hru suverenneho. Stretnutia s priatelmi su akesi intelektualske konverzacie. Skutocni priatelia-Pierre a Mathilde su priatelmi snad len kvoli Pierrovej naklonnosti k Anne.
Film konci, ako inak, dlhym zaberom na Pierrotovu skolu. Ci prisli dalsie videa, ci sa Georges rozviedol s Anne, ci sa Majidov syn pomstil za otca, ci Georgesova matka kratko na to umrela, si mozme domysliet sami. Ale taky je zivot, rozmanity, a nikdy nikto nevie, co bude zajtra, ake video ci mail dostaneme. Kazdy ma svoje temne tajomstva, ktore sa snazi v sebe udupat a zbavovat sa svojej viny.
Fotku som si "pozical" z kinemy.
Komentáre